Ticho šumia,
do diaľky čumia.
Také sú zvláštne,
v diaľke ich vidno matne.
Oblaky husté, zakrývajú ich,
ani čoby spadli keď spravíš pich.
Vysoké sú, strmé,
na vrchole nie sme.
Po stáročia nespadli,
kvety v nich povädli.
Zvieratá žijú,
rastliny hnijú;
majú aj prečo,
vravíš si, začo?
Pre tých ľudí pár,
ktorých nezaujal val,
stromy začali rúbať.
Všetko zlo zo seba súkať.
Nedovoliť klíčiť,
a všetko živé zničiť.
Komentáre